Snová realita - 28. kapitola

22. října 2013 v 9:17 | Fluffy |  Snová realita
autorka: Casion

Konečne som dokončila túto kapitolu k Snovej realite. Ospravedlňujem sa za čakanie, ale mala som napísanú už asi polovicu, avšak zmazalo sa mi to (vďaka malá štvoročná sesterka!) tak som musela začať od začiatku.

Hádam si ešte spomeniete aspoň trochu na dej a ak nie, prechádzajúce kapitoly sú vám k dispozícii.

Príjemné čítanie!




"Už tam budeme?"

Grendlen sa neustále vypytoval, aby nás nahneval a pomaly sa mu to aj darilo. Spútaný palcovými putami na rukách a lanom privizaný ku Gilanovmu sedlu kráčal peši za našimi koňmi.

"Nie," odpovedala som mu príjemne a dokonca som sa na neho usmiala, pretože som ho tým vytočila viac než on nás.

Haha! Na mňa si len tak ľahko neprídeš. V mojom svete som denno denne hnevala a provokovala učiteľov i profesorov, hádam si si nemyslel, že ma porazíš?!

Vysmievala som sa mu v duchu, ale pritom som si spomenula na svoju rodinu a priateľov, ktorých už nikdy neuvidím. Ten svet je pre mňa minulosťou. Teraz žijem tu.

"Keby sme nemali príkaz zatknúť ho živého..." zavrčal potichu Gilan a nahnevane šibol očami dozadu, až sa Grendlen prikrčil. Po zistení, že Gilan je skutočne hraničiar, sa ho bál ako čert kríža, čo Gilan rozhodne využíval.

"Na dnes sme toho prešli dosť. Utáboríme sa," vyhlásil a zastavil Blazea na akejsi čistinke blízko lesnej cesty, ktorou sme napredovali. Aj ja som zastala a s úľavou som skĺzla z koňa.

"Oheň?" spýtala som sa a keď Gilan prikývol, odišla som hľadať drevo a onedlho som už zakladala ohník. On medzitým priviazal Grendlena o kmeň neďalekého stromu a pomohol mi pripraviť rýchlu večeru.

Bola už hustá tma, ale ja som sa prekvapivo cítila dobre. Nevadila mi tma, ani zvláštne zvuky, aké vie vydávať iba nočný les. S mečom pri boku a v Gilanovej spoločnosti som sa jednoducho nebála.

Pri večeri bolo ticho, len Grendlen škemral o jedlo, ktoré pochopiteľne nedostal, načo začal nahnevane vykrikovať.

"Drž jazyk za zubami, inak ti ho vyrežem," hrozivo tichým hlasom mu prikázal Gilan s rukou položenou na rukoväti saxonského noža, a tak Grendlen stíchol.

Dohodli sme sa, že sa budeme striedať na hliadkach, Gilan si vzal prvú, a tak som sa ukladala k spánku, keď na mňa Grendlen zavolal:

"A čo si ty zač, keď sa vláčiš s hraničiarom?"

"To by sa ti neprisnilo ani v najdivokejších snoch," odvetila som pravdivo, keď som si predstavila svoj život. On urazene stíchol, čo ma potešilo, no nad jeho otázkou som uvažovala, keď som zakrútená v plášti ležala so zatvorenými očami a snažila sa zaspať.

Čo som teraz vlastne zač?

Snívali sa mi zvláštne sny, v ktorých sa miesil tento svet s tým, z ktorého som prišla. Hraničiari tajne cestujúci autobusmi alebo v čiernych autách s tmavými sklami. Boli však odetí v hraničiarskych pláštenkách, no namiesto lukov mali strelné zbrane. Všetko bolo akési popletené a tak som bola rada, že som ucítila letmý dotyk na ramene.

Predpokladajúc, že ma Gilan budí, aby som ho vystriedala som pokojne otvorila oči a nad sebou som uvidela Grendlena. V tme som rozoznala jeho ryšavé vlasy, ale oči sa mi zamerali na malý, no na pohľad ostrý nôž, ktorý mi držal pri krku.

Vtedy som sa dokonale prebudila, prestala som sa hýbať a pevne mu pozrela do očí rozhodnutá nedať najavo strach, ktorý sa mi rozšíril po celom tele.

"Nekrič a nerob hlúposti!" zasyčal na mňa a ja som mlčky ležala uvažujúc, ako sa Grendlen dostal k nožu. Predsa sme ho prehľadali!

"Čo chceš?" spýtala som sa potichu, aby si nemyslel, že kričím a v duchu som dúfala, že sa tu niekde objaví Gilan. Ako dlho je už na hliadke? A kedy príde, aby som ho vystriedala?

"Teba. Poslúžiš mi ako poistka, hraničiar mi nič neurobí, kým ťa budem mať."

"Zlý nápad," snažila som sa mu to vyhovoril, ale zdalo sa, že Grendlen má svoj plán dobre vymyslený. Jednou rukou mi zápästia a to prekvapivo pevným uzlom a následne ma nie práve jemne vytiahol na nohy.

Do chodidiel v ponožkách sa mi zahryzla zima a ja som túžobne pozrela na svoje tmavo hnedé čižmy, no Grendlen mi zapchal ústa a ťahal ma tmou.

Zaprela som sa nohami a snažila ostať na mieste, no mal väčší silu ako ja. Navyše mi niekoľko krát pohrozil nožom a keď som na ramene pocítila jeho ostrie, radšej som sa rozhodla spolupracovať. Aspoň nateraz.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Janka Janka | 22. října 2013 v 13:51 | Reagovat

Panejo. Úžasná kapitola. Četla jsem ji jedním dechem. Super.

2 Hanka Hanka | 22. října 2013 v 16:49 | Reagovat

Uff, tedy, to je napínavé. :o) Šup sem s další kapitolou. :o)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama