Snová realita - 27. kapitola

8. října 2013 v 9:40 | Fluffy |  Snová realita
autorka: Casion

Podarilo sa mi dokončiť 27. kapitolu k Snovej realite a dúfam, že vás tým aspoň trochu poteším.
Kapitolu venujem všetkým čitateľom tejto poviedky, teším sa na každý komentár, ktorý mi venujete a pokiaľ máte nejaké pripomienky alebo otázky či nápady, pokojne mi ich napíšte :-)



"Zdravím. Koľko stojí nabrúsenie meča?" spýtal sa Gilan s veselým úsmevom na tvári veľkého, mohutného kováča s koženou zásterou v ufúľanej košeli.

"Podľa toho aký tupý meč máte, ale najviac tak strieborniak. Môj pomocník sa o to postará," odpovedal nám pričom mohutným kladivom pomedzi slová udieral do rozžhaveného kusu železa.

Gilan na sebe nemal hraničiarsku pláštenku a odložil i svoj luk so šípmi. Ponechal si iba meč a dvojité puzdro s nožmi, oblečený bol do prostého oblečenia a nikto by nehádal, že práve on je členom tajomného Hraničiarskeho zboru.

"Ďakujeme," poznamenala som smerom ku kováčovi, ale ten si nás už nevšímal. Gilan zamieril k pomocníkovi stojacemu neďaleko a ja som išla nenápadne z druhej strany, pre prípad, že by sa nám pokúsil ujsť.

Mohli sme vidieť jasno ryšavé vlasy, ktoré sa nedali zamaskovať ani špinou ani pokusom o skrátenie.

"Dobrý deň. Ako vám môžem pomôcť?" opýtal sa Gilana, len čo k nemu pristúpil a moje oči začali hľadať bližšie znaky, že je to ten koho hľadáme. Z tejto vzdialenosti som však nemohla vidieť, či má jazvu na hrdle a na chrbte ľavej ruky.

Gilan k nemu napriahol ruku, zrejme sa predstavoval a keď si ich podali, vedela som, že hľadá jazvu. Vytiahol svoj meč, pomaly, aby sa to nedalo považovať za tasenie a ukázal ho pomocníkovi. Ten si ho prezeral a Gilan na mňa medzitým pozrel a nenápadne mi kývol hlavou.

Všetko je jasné, je to Grendlen! Pochopila som a moja ruka pomaly skĺzla k opasku, kde som mala zavesenú dýku. Hoci som i ja ako výstroj dostala meč, ľahký a menší než ten Gilanov, bolo by priveľmi nápadné, keby som s ním prišla do dediny. Preto teraz mojou jedinou zbraňou bola táto dýka.

"Ten meč nepotrebuje nabrúsiť," vyhlásil Grendlen a vtedy na Gilana podozrievavo pozrel. Premeral si ho pohľadom, ale na Gilanovej priateľskej mladej tvári sa nedalo vyčítať nič iné.

"Naozaj? Tak to som rád, ste šikovný. Ako dlho to už robíte?" vyzvedal Gilan nenápadne, kým ja som sa opatrne presúvala k nim tak, aby ma Grendlen nevidel.

"Už pomerne dlho." Pokrčil ramenami a podal Gilanovi meč späť. Ten si ho vzal, ale neschoval ho, namiesto toho ho držal voľne pozdĺž tela.

"Nepovdal by som," prehovoril Gilan a z jeho hlasu sa vtedy vytratila všetka veselosť. Oči sa prestali usmievať a zažiarili tvrdým svetlom, úsmev sa vytratil i z tváre.

"Grendler, v mene kráľovských hraničiarov ťa zatýkam z poverenia kráľa Duncana," oznámil mu chladne sebaistým hlasom a priložil mu meč ku krku.

"Neviem o čom to hovoríte!" snažil sa vykrútiť, ale ani jeden z nás mu to neveril.

"Pôjdeš s nami, takže žiadne hlúposti," varoval ho Gilan a práve vtedy sa Grendler ohnal akýmsi rozžeraveným kusom železa, ktoré schytil zo stola vedľa ktorého stál. Gilan ten úder odklonil výpadov svojho meča a o krok ustúpil.

"Prerátal si sa, hraničiar! Ja sa len tak zatknúť nedám!" zvolal na Gilana nahnevane a aj keby sme si doteraz neboli istý, že je to on, toto by nám to potvrdilo. Dvoma krokmi som sa mu dostala za chrbát a s dýkou v ruke som k nemu priskočila. Bol odo mňa síce o hlavu vyšší, ale vedela som, že ho prekvapím.

Priložila som mu dýku k hrudi tak, že sa mu hrotom opierala o miesto, kde sa nachádza srdce a čo najpokojnejšie som mu prikázala: ,,Pusť to železo."

Ozval sa kovový zvuk rinčania, keď železo dopadlo na kamennú podlahu a kým ja som ho držala takpovediac v šachu, Gilan schoval svoj meč a vytiahol palcové putá, ktoré Grendlerovi rýchlo založil.

"Skončil si," povedal mu Gilan a chladne sa na neho usmial. Keď sa však pozrel na mňa, ten úsmev došiel aj k očiam a ja som sa na oplátku tiež usmiala skôr, než som si to uvedomila.

Je to skvelý pocit, keď sa vám niečo podarí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hanka Hanka | 8. října 2013 v 18:18 | Reagovat

Jsem ráda, že se tu po dlouhé době objevila další kapitola. :o) Grendlena našli a vše se vydařilo, jsem zvědavá, jaké vymyslíš pokračování. :o)
Jen bych měla takovou malou poznámečku. :o) Píšeš, že Grendlen měl jizvu na levé ruce a Gilan ji hledal, když si s ním potřásl rukou, ale lidi si většinou třesou pravicí. Možná jsem to ale jenom špatně pochopila. :o)
Už se těším na další kapču. :o)

2 Casion Casion | Web | 12. října 2013 v 10:52 | Reagovat

[1]: Och vidíš, to som si ani nevšimla :D Pochopila si to dobre, to len ja som to žiaľ zle napísala :D :D

3 Hanka Hanka | 12. října 2013 v 19:35 | Reagovat

[2]: To nevadí, taky se do toho psaní někdy tak zaberu, že si nehlídám detaily. :oD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama