Snová realita - 26. kapitola

16. srpna 2013 v 9:00 | Fluffy |  Snová realita
autorka: Casion


Áno, áno ja viem trvalo mi to dlho kým som dokončila túto kapitolu a ospravedlňujem sa za to. Konečne som dokončila 26. kapitolu k Snovej realite, snáď si túto HU poviedku ešte pamätáte a jej pokračovanie vás aspoň trochu poteší. Dúfam, že ďalšiu kapitolu napíšem rýchlejšie než túto :D


***

Bitka sa skončila, Morgarath je porazený a ľudia oslavujú. Hraničiari však majú stále plné ruky práce, pretože musia zahnať všetkých wargalov späť do hôr. Tejto činnosti sa venovala prevažná väčšina zboru, kým niekoľko ďalších vybraných ľudí pátralo po Morgarathových ľudských spojencoch. Medzi nich patril Halt, Gilan a aj ja.

Halta vysielali za Foldarom, ktorý bol dôstojníkom Morgarantha a po rozpŕchnutí jeho armády sa mu podarilo uniknúť.
Ja som sprevádzala Gilana a spoločnými silami sme sa snažili nájsť Grendlena, nižšieho dôstojníka. Je známy svojimi ryšavými vlasmi a súdený má byť za kruté vypočúvanie ľudí v službách Morgaratha.

"Pred nami je tá dedina," vytrhol ma Gilanov hlas zo zamyslenia a ja som nenápadne zdvihla zrak a zadívala som sa pred seba. Naozaj sa tam nachádzala malá učupená dedinka s domami, hostincom a niekoľkými dielami miestnych majstrov.

"Pôjdem sa tam trochu povyzvedať," navrhla som, pretože Gilanovi ako hraničiarovi ľudia nie vždy plne dôverovali. Iste, keďže iba prednedávnom skončila vojna verili mu a boli si istí, že ich ochráni, ale či by mu povedali všetky informácie nie je isté.

"Dobre. Stretneme sa v lese za dedinou," súhlasil Gilan a spolu s Blazeom odbočil z poľnej cesty a stratil sa mi v lese. Ja som sama usadená na Nelly pokračovala do dediny.

Zosadla som pred hostincom, napojila som Nelly a vošla som dnu. Ľudia si ma chvíľu prezerali, ale väčšina nado mnou mávla rukou. Mala som tmavé vlasy zviazané do copu, jednoduché sivé nohavice, ľanovú košeľu a tmavo zelenú koženú vestu. Na tom všetkom prostý tmavo hnedý plášť.

"Čo to bude?" opýtal sa ma hostinský, mohutný muž s bujnou bradou i vlasmi, keď som sa usadila k stolu.

"Dala by som si misku kávy a niečo dobré na jedenie," požiadala som a o chvíľu už predo mnou stála aj káva aj tanier s lahodne voňajúcim jedlom. Keďže už končil obed, ľudia sa postupne vytrácali, až som ostala v hostinci sama a tak som sa rozhodla nenápadne vyspovedať hostinského. Hostinskí predsa vždy vedia či je v dedine niekto noví, je ich prácou všímať si to.

Keď odchádzala z hostinca, okrem kávy a plného žalúdku ju hriali aj nové informácie, ktoré získala. Tešila sa, že sa za Gilanom nemusí vracať s prázdnymi rukami a nebude pred ním vyzerať neschopná.

Za niekoľko posledných dní odkedy sa vydali na túto misiu si veľmi želala, aby mohla ukázať, že je schopná. Najmä Gilanovi.

...

"Tak, ako to vyzerá?" privítal ma Gilan, keď Nelly zastala neďaleko Blazea a ja som z nej pohodlne zosadla. Povolila som jej popruhy a nechala som ju, nech si beží na Blazeom, vedľa ktorého zastala a hlasno ho pozdravila, čo ma úprimne pobavilo. Tak sa zdá, že naše kone si rozumejú.

"Nemáš kávu?" spýtala som sa ignorujúc jeho otázku a usadila som sa ku kmeňu veľkého javora.

"Tá v hostinci ti nestačila?" doberal si ma Gilan a ja som sa ani nepýtala odkiaľ vie, že som ju mala. Tým by som mu to predsa iba potvrdila, no nie?

"Kováč má vraj nového pomocníka, ktorého opis sa celkom hodí na nášho Grendera."

"Že by sme mali až také šťastie? Príde mi to priveľmi jednoduché," hútal Gilan a ja som chápala jeho postoj, no na druhej strane nebolo by zlé mať raz niečo aj jednoduché.

"Ak je niečo jednoduché, je zbytočné komplikovať si to," zamudrovala som veselo a Gilan iba potichu potriasol hlavou, no videla som ako sa mu pery jemne zvlnili v úsmeve.

"Tak sa pôjdeme pozrieť na toho nášho pomocníka. Zišlo by sa mi nabrúsiť meč," rozhodol sa Gilan a energicky vykročil k Blazeovi.

"Iste, ako keby si si ho nebrúsil každý večer," zahundrala som a tiež som vstala. Bola to pravda, Gilan si každý večer brúsil meč a úprimne ten zvuk mi liezol neuveriteľne na nervy. Popravde mám pocit, že si ho tak často brúsi práve preto.

"O zbrane sa treba starať. A pridaj do kroku, chcem byť v dedine skôr, než sa zatmie."

"Do západu slnka je ďaleko," namietla som veselo, utiahla som Nelly sedlové popruhy a vysadla som na ňu. Spoločne sme zamierili do dediny a ja som bola rada, že sa nám darí.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fluffy Fluffy | Web | 16. srpna 2013 v 18:30 | Reagovat

Jsem vážně moc zvědavá, jak to bude pokračovat. =) Zatím jde všechno podle knížky, tudíž se Sanie nepodařilo změnit chod věcí - jsem napnutá, jestli se jí to doopravdy podaří a pokud ano, tak kdy. =) Těším se na pokračování!

2 Hanka Hanka | 18. srpna 2013 v 9:16 | Reagovat

Další pěkná kapitola :o) Tak Sania spolupracuje s Gilanem... :o) Jsem zvědavá na pokračování. :o)

3 Casion Casion | Web | 20. srpna 2013 v 18:47 | Reagovat

[1]:

[2]: Ďakujem vám za komentáre, teší ma, že čítate moju poviedku :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama