Snová realita - 17. kapitola

21. května 2013 v 18:04 | Fluffy |  Snová realita
autorka: Casion

Klepali sa mi kolená. Áno, naozaj sa mi klepali, ale aj napriek tomu som pokojne stála ukrytá v tieni spolu s Horácom a Evanlyn a čakali sme, kým sa Will presvedčí, či je čistý vzduch.

Zrazu na nás z tmy kývla jeho ruka a my sme potichu prešli k nemu, i keď Horác mal pomerne ťažko kroky. Ako stráž sme nechali Cuka, ktorý nás upozorní, keby niekto prichádzal.


Mala som z celého tohto zlý pocit, veľmi zlý. Dúfala som, že sa mi podarí nejako zabrániť únosu Willa a Evanlyn, ale na druhej strane som sa bála, že sa mi to nepodarí.

"Poďte," zašepkal nám Will a ako prvý prebehol po tráme vedúcom ponad nedokončenú časť uprostred mostu. Ja som išla hneď druhá a hoci som nešla až tak rýchlo ako on, ľahko som po tráme prešla. Rovnako tak aj Evanlyn a Horác.

"Vy dve choďte tam, my ideme sem," kývol Will mne a Horácovi, a tak sme prešli k jednej strane mostu a oni k tej druhej. Keďže sme boli štyria práca nám išla pekne od ruky. Chalani z mostu páčili dosky a ja s Evanlyn sme ich pripravovali na zapálenie. Horác ešte rýchlo narobil tenké pásiky na podpálenie a už sa do práce zapojilo aj kresadlo.

"Prosím, hor," šepkala som ohníku a mierne som do neho fúkala, aby sa plamenné jazyky čo najrýchlejšie šírili. Oheň sa rýchlo šíril a o chvíľu už nepotreboval našu pomoc, a tak sme sa jeden po druhom vrátili na druhú stranu mosta. Ako posledný prešiel Will a keď sa obrátil, aby ohne skontroloval, zafúkal silný vietor. Plamene sa divoko rozhoreli, no na jednej strane začali naopak slabnúť, až napokon oheň zhasol.

"Zhasol, to nie!" zašepkala zhrozene Evanlyn, ale to už sa Will rýcho rozbehol späť skôr, než som ho stihla zastaviť. Na nič som nečakala a bežala som za ním.

A vtedy sa začalo diať hneď niekoľko vecí naraz. Keď som dobehla k Willovi, ktorý už dúchal do uhlíkoch, z tunela v skalnej stene sa ozvali približujúce kroky hliadky. Tá zrejme zazrela svetlo a keď prišla bližšie uvidela jednu stranu mostu v plameňoch. To už ale pri nás bola aj Evanlyn a ja som si v duchu nadávala, prečo tomuto nezabránim!

"Postaraj sa o stráže!" drgla som do Willa a postrčila som ho smerom k tunelu, pričom som mu z rúk vzala kresadlo. Evanlyn mu zasa vzala saxonský meč a z jedného mierne ohoreného dreva začala robiť úzke pásiky na podpálenie. Keď ich bolo dostatok začala som ich zapaľovať. Od nervozity sa mi potili ruky, ale nepripustila som si, že by sa to nemalo podariť.

"Will má problémy!"

"Ja viem!" odsekla som Evanlyn a možno to nebolo najrozumnejšie, ale bola som si toho vedomá. Teraz som sa však musela postarať o ten oheň a až potom o Willa.

Keď som sa konečne mohla obzrieť, pretože aj táto strana mostu už opäť horela, videla som, že Will už stojí proti Skandijcom, ktorí sú schovaní za veľkými skalami.

Opatrne sme sa premiestnili k Willovi, ktorí zatiaľ rozumne vyčkával.

"Sú schovaní za skalami," trochu zbytočne poznamenala Evanlyn, ale pripisovala som to strachu.

"Ja viem. Čakajú, že sa ukážem ako prvý, ale to nemôžem urobiť."

"Musíme sa odtiaľto dostať," povedala som rozhodne a môj mozog horúčkovito rozmýšľal. Strieľať viem len trochu, takže by som ich pri úteku mohla sotva kryť. Fajn, tak niečo iné. Mysli dopekla, mysli!

"Bežte späť cez mostu, budem vás kryť. Nemusíte tu ostať."

"Ale potom sa odtiaľto nedostaneš!" namietla Evanlyn a vtedy Will nečakane vystrelil jeden šíp na nenápadne sa približujúceho Skandijca.

"Žiadne také! Choďte, obaja!" nasilu som ich postrčila k mostu, ale Will aj napriek môjmu postrčeniu čupel na mieste a strieľal ďalej.

Nie, to nie! Nemôžu ich zajať! Musím niečo robiť. Ako sa potom budem môcť pozrieť Gilanovi a Haltovi do očí?

A vtedy sa vo vzduchu ozvalo tiché svišťanie a ja som hneď vedela, že sa jedná o kameň, ktorý pošle Willa do bezvedomia. Preto som ho nasilu stiahla k zemi, ale žiaľ nie dostatočne rýchlo. Willa netrafil, no ja som pocítila tvrdý náraz zboku do hlavy. Pred očami sa mi na moment zatmelo a s nocou to nemalo nič spoločné. Krvácala som, o tom som ani na moment nepochybovala, ale to mi teraz bolo jedno rovnako, ako som ignorovalo dunenie v hlave.

"Poďte!" kývla som im obom a ťahala som ich nenápadne, poza skaly k mostu. Priletel však ďalší kameň a tentoraz som už nestihla zareagovať. Čo sa stalo som si uvedomila, až keď Will v bezvedomí klesol na zem a ja som si z hrôzou uvedomila, že som ničomu nezabránila.

S hnevom na samú seba a novým odhodlaním som sa sklonila k Willovi a kým Evanlyn zdvihla jeho lúk a založila do tetivy nový šíp, ja som sa ho pokúsila zdvihnúť. Napriek svojej malej postave Will nebol vôbec ľahký a ja som ho ledva odvliekla o niekoľko metrov ďalej. Chcela som zavolať na Evanlyn nech beží napred, ale vtedy sa ozval jej tlmený výkrik a ja som sa obzrela práve vtedy, keď aj ona v bezvedomí klesla k zemi.

Do očí sa mi nahrnuli slzy zúfalstva, no aj tak som ťahala Willa ďalej. Skandijci však zrejme nemali v pláne nechať nás ujsť, pretože dvaja k nám hneď pribehli. Jeden zdrapil Willa a druhý ma zasa chytil za pláštenku.

"Ale, ale. Koho to tu máme?" prehovoril veľmi zlou araluenčtinou jeden z vysokých obrov a ja som ho zlostne kopla, no myslím, že som viac ublížila sebe ako jemu. Stále ma držal za pláštenku a ja som sa snažila pohnúť vpred, trám mostu bol tak blízko!

Ohne sa však nebezpečne rozhoreli a celý most sa začal nakláňať a tak nás rýchlo ťahali preč. Vtedy mi napadlo, že by som si mohla pláštenku pod krkom prerezať a tým sa oslobodiť, pretože ma ťahal len za pláštenku, no v skutočnosti ma nedržal.

Pri opasku som mala jednu malú dýku a tak som po nej naslepo siahla, rýchlo som ju vytasila a modlila som sa, aby ma nezastavil.

Pláštenka zrazu povolila a ja som bola voľná. Na nič som nečakala a rozbehla som sa priamo do desivých plameňov šľahajúcich k nebu. Z očí mi tiekli slzy, počula som výkriky a nadávky, ale všetko zaniklo v hlasnom pukotaní horiaceho dreva, ktoré akoby až stenalo.

Prosím, nech ten most ešte chvíľu vydrží! Prosila som zúfalo a snažila som sa v štipľavom dyme a skrz ohne nájsť spojovací trám. Podarilo sa mi to, avšak vtedy sa most nebezpečne zatriasol!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Iviis Iviis | 21. května 2013 v 19:17 | Reagovat

Ach jo, zase děsně napínavej konec! No zatím se držím a na tvém blogu si ji nečtu, poctivě čekám ;) Jinak moc pěkná kapitola ;)

2 Hanka Hanka | 22. května 2013 v 10:38 | Reagovat

Páni, teda, tahle kapitola je moooooc povedená. Napínavá a konec skvělý. :o)
Šup se s další kapitolkou. :o)

3 Casion Casion | Web | 22. května 2013 v 15:09 | Reagovat

[1]: Tak to chválim, že pekne čakáš kým sa tu objaví pokračovanie :D Snáď to bude stáť za to :D

[2]: och, ďakujem :D

4 Fluffy Fluffy | Web | 25. května 2013 v 20:57 | Reagovat

Zase poslední, ale komentář napsat musím. =D

To bylo tak napínavé! Celou tu dobu jsem tu seděla a málem si kousala nehty, jak jsem byla napnutá!

Sania nakonec tedy nezabránila únosu Evanlyn a Willa..., ale třeba bude mít ještě šanci je zachránit jednou, přece vím, odkud pak Erak odplouval. =) No, budu zvědavá dál a těším se na další dílek. =)

5 Casion Casion | Web | 27. května 2013 v 14:34 | Reagovat

[4]: veru uvažuješ dobre, ešte bude mať jednu šancu :D ale je otázke, či sa jej to podarí či nie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama