Snová realita - 13. kapitola

27. dubna 2013 v 21:09 | Fluffy |  Snová realita
autorka: Casion

Tak mám tu pre vás trinástu kapitolu. Trochu mi to trvalo, tak ale snáď to až tak moc nevadí :D
Dúfam, že sa vám bude páčiť. Nie je až taká akčná, no v tej ďalšej už bude aj nejaký ten súboj, to vám môžem sľúbiť =D.

Príjemné čítanie a venujem ju všetkým čitateľom =D



"Dobre, tu sa utáboríme. Nemám chuť ísť do ďalšej prázdnej dediny," rozhodol Gilan a následne sme si našli vhodné miesto pre tábor. Bola to akási prírodná skalná jaskyňa, akých v týchto horách bolo plno. Mala som za sebou celý deň v sedle a úprimne musím povedať, že som bola zničená. Možno, že som predsa len ešte naozaj nebola celkom zdravá. Napriek svojej únave som sa však rozhodla pomôcť a išla som zbierať drevo na oheň. Veľmi dobre som si totiž pamätala, že u hraničiaroch nezáleží na hodnosti, ale na tom, do akej mieri je človek ochotný podieľať sa na práci. A ja som rozhodne nechcela vyzerať ako nejaké rozmaznaná panička, už vôbec nie pred Gilanom.

Preto som so zaťatými zubami aj napriek bolesti chrbta doniesla dostatok dreva k ohňu, kde už rozvoniavala večera. Ohník však bol veľmi malý a nestúpal z neho takmer žiadny dym, aby nás hneď niekto nenašiel. V okolí sa totiž zrejme potĺkajú banditi.

"Nepáči sa mi, čo sa tu deje," poznamenal Gilan, keď zamyslene sledoval plamienky ohňa.

"Budeme pokračovať v ceste podľa plánu?" zaujímalo Willa, no ja som už pred Gilanovou odpoveďou vedela, že nie. Bude chcieť zistiť, čo sa to tu vlastne deje.

"Nie. Posolstvo môže počkať, ale toto nie. Po večeri sa pôjdem pozrieť do tej neďalekej dedinky. Možno tam niečo nájdem," objasnil im svoj plán a popri jedení večere si ešte dohodli podrobnosti.

"Beriem si prvú hliadku," ozvala som sa, keď Gilan odišiel a Will prikývol. Skôr ako som však odišla ma ešte zadržal: "S tým bielym plášťom si dosť nápadná."

"Pravda, no iný nemám," súhlasila som. Bielu v noci vidno viac než dobre a hoci za dňa to je jedno, teraz by mi to mohlo uškodiť.

"Tu máš, vezmi si moju rezervnú pláštenku. Bude ti trochu krátka, ale bude to lepšie," ponúkol sa mi a podal mi pláštenku. Will má teraz okolo sedemnásť rokov, ja mám osemnásť, takže sme približne rovnako starý. Bola som rada, že si tak dobre rozumieme a preto som s poďakovaním prijala jeho pláštenku a následne som odišla na hliadku.

Bola som obozretná. Sledovala som celé svoje okolie a keď sa čas mojej hliadky skončil, potichu som sa pobrala späť k miestu nášho tábora. Oheň horel len veľmi malým plamienkom, že ho nebolo takmer vôbec vidno. Keď som sa vracala, bola už tma a ja som rozmýšľala, čo sa bude teraz diať. Obsah knihy som si pamätala dobre, no keď sa človek ocitne priamo v jej deji, je to trochu iné.

"Počkaj," zrazu ma ktosi chytil za rameno a podľa tichého hlasu som zistila, že je to nejaký muž. Ani som nerozmýšľala čo robím, moje ruky sa pohli skôr ako môj mozog a automaticky som vytasila spoza opaska dýku. Keď som sa pozrela trochu nabok uvidela tam stáť nehybného Gilana. Nehýbal sa najmä preto, lebo pri krku mal blýskavú čepeľ jej dýky.

"Nemusíš ma zabiť," zažartoval, no aj tak som mala pocit, že moja rýchlosť na neho urobila dojem a mňa to nesmierne tešilo. Chcela som, aby vedel, že som dobrá a mám vytrénované schopnosti.

"Prepáč," s malým úsmevom som vrátila dýku na jej miesto. Gilan mi kývol a ja som ho potichu nasledovala do nášho tábora. Zastali sme pri vchode do jaskyni, kde sme táborili, a ja som uvidela ako Horác bojuje s dvoma mužmi. Boli to banditi v otrhaných šatách so špinavými tvárami. Gilan ju chcel zastaviť, no ona zastala aj sama a s úsmevom sledovala, ako ich Horác jednoducho premohol.

"Dobrá práca, Horác," pochválil ho Gilan, keď obaja ležali na zemi v bezvedomí.

"Ako dlho ste tu?" opýtal sa nás prekvapený Will a ja som sa neubránila úsmevu. Toto bolo presne ako z tej knihy. Will a Horác zrejme trénovali, keď sa k nim dostali títo dvaja a Horác ich teraz zneškodnil. Ach, vidieť to na vlastné oči sa rozhodne oplatí. Ani sto krát si to prečítať nie je lepšie...

Kým som sa nad tým zamýšľala moji traja spoločníci už ukončili svoju debatu a ja som sa spolu s nimi usadila k ohňu. Gilan nám rozprával o svojej návšteve v prázdnej dedine, ostatní uvažovali, čo sa do deje, kam miznú lesníci i všetci ostatní... Mňa ale trápilo niečo iné. Strávila som tu celý deň. Naozaj celý deň a bez toho, že by sa prebudila do skutočnej reality. Nie že by jej to vadilo, no trochu ju to zarážalo.

"Haló, počúvaš nás?" drgol do nej Horác veselo a ona na neho prekvapene pozrela.

"Prepáčte, zamyslela som sa," vysvetlila som a oni prikývli. Horác práve vstal a chystal sa ísť na hliadku, keď sa pri vstupne do jaskyne objavila drobná postava. Chlapec s krátkymi blond vlasmi a zelenými očami, bledou a strhanou tvárou.

"Kto ste?" opýtal sa jej Gilan a všetci sme vyskočili na nohy. Každý ju najskôr pokladal za chlapca, no ja nie. Veľmi dobre som vedela, kto to je, hoci sa predstavila ako Evanlyn. Bola to však Kasandra, kráľovská dcéra.

"Poď, posaď sa. Dáme ti niečo na jedenie a potom nám vysvetlíš čo sa ti stalo," milo sa jej prihovoril Gilan, no ja som všetko toto vnímala len okrajovo. Môj mozog už myslel dopredu a to konkrétne na jednu vec - ako zničíme ten hlúpy most. Na moment mi napadlo, že by som mala urobiť niečo, aby Willa a Kasandru nezajali, no zaváhala som. Mala by som riskovať, že zmením celý dej? Celý ich život, ktorý by sa mal vyvíjať bez toho, aby do neho ona zasahovala...

"Zajtra vyrazíme na spiatočnú cestu. Vďaka tvojim informáciám konečne vieme, že Morgarath niečo plánuje. Musíme o tom oboznámiť kráľa i ostatných," vysvetlil Gilan a my všetci sme prikývli.

Plán je to pekný, ale aj tak sa od nás oddelíš, Gilan, pomyslela som si trochu smutne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Fluffy Fluffy | Web | 27. dubna 2013 v 21:13 | Reagovat

Musím tě rozhodně pochválit za to, jak pěkně píšeš, jak se Sania sžívá se snovým světem a i s našimi třemi přáteli. =) Moc se mi to líbí. =) A to, že to porovnává s knihou, mě moc baví. =D Jsem zvědavá, jak a jestli vůbec bude ovlivňovat nějak dění. =)
To, že se nevrátila zpátky do našeho světa mě teda trochu děsí, abych se přiznala. Snad se to brzy vysvětlí, protože z toho nemám nejlepší pocit. =D
Pěkná kapitola! =)

2 Iviis Iviis | 28. dubna 2013 v 8:03 | Reagovat

Upřímně se začínám trochu bát, co se děje ve skutečnosti - budu si muset počkat ;)
Moc se těším ;)

3 Casion Casion | Web | 29. dubna 2013 v 15:45 | Reagovat

[1]:

[2]: Nooo :D Je pravda, že v realite je to pre Saniu dosť zlé :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama