Snová realita - 10. kapitola

28. března 2013 v 12:52 | Fluffy |  Snová realita
A je tu 10. kapitola zo Snovej reality. Dej sa nám tu trochu komplikuje, ale dúfam, že sa vám to bude páčiť. Teším sa na vaše komentáre a názory na kapitolu.

Počúvala som ako sa barón spolu s hraničiarmi dohadujú ohľadom nejakých vecí, no počúvala som ich len na pol ucha. Stála som pri okne a pozerala som sa von, no zrazu som začala mať čudný pocit. Začalo mi tŕpnuť telo a v ušiach mi akoby šumelo lístie rozfúkané vetrom.

Rám i sklo okna som začala vidieť dvojmo, čo ma trochu vyľakalo, ale keď sa všetko okolo mňa ešte začalo húpať ako na palube lodi, tak som pochopila, že sa deje niečo zlé.


Natiahla som ruku, ale namiesto okenného parapetu som sa chytila kamennej steny, ruku som však mala takú drevenú, že skĺzla po stene. I ja som začala padať, no skôr ako došlo k môjmu stretu s podlahou ma niečo či skôr niekto zachytilo.

"Je vám niečo?" opýtal sa ma mladý hlas a ja som i napriek všetkému vedela, že tú otázku položil Will rovnako, ako som vedela, že ma zachytil Gilan.

"Moja ruka..." zamumlala som, pretože na viac som sa v momentálnej situácii nezmohla. Cítila, že jej niekto prezerá pravú ruku, z ktorej sa jej šírilo tŕpnutie do zvyšku tela.

"Má tam tenkú tržnú ranu, zrejme, ako chytila ten šíp. Podľa tejto situácie hádam, že na tom šípe bol jed," hovoril hlboký mužský hlas, ktorý mohol patriť jedine Haltovi.

"Čo budeme robiť?" opýtal sa ich barón, ale ja som už rozmýšľala na plné obrátky. Mozog to našťastie nijako nezasiahlo a ja som zrazu vedela, o aký druh jedu ide. Jednalo sa o látku zvanú tevarín a pokiaľ sa mi ustáli krvný obeh, bude to postupovať rýchlejšie.

"Postavte ma!" zavelila som tichým hlasom a plne som otvorila oči, ktoré som mala doteraz privreté. Nado mnou sa skláňali tri hlavy v kapucniach a štvrtá patriaca barónovi.

"Musíte ležať," vysvetlil mi Will, ale ja som začala protestovať.

Dočerta, toto je vážne zlé! Leda sa hýbem! Musím sa dať dokopy, zabehať si alebo čo! Rozpumpovať krv a trochu adrenalínu by mi tiež rozhodne neuškodilo!

"Tevarín!" vytisla som zo seba a po tomto slove ma Gilan s Haltom začali okamžite ťahať na nohy.

Gilan ma však musel podopierať, inak by som sa zasa zviezla na zem. Aspoň som už nevidela dvojmo a aj svet sa mi prestal húpať pred očami.

"Halt, máš protijed?" opýtal sa Gilan svojho bývalého majstra. Zároveň s Haltom som pokrútila hlavou, obaja sme zároveň pochopili, čo je protijedom.

"Myslím, že si práve našiel štvrtého člena svojej družiny, Gilan," odvetil mu Halt a Gilan pochopil.

Protijed musí byť čerstvo pripravený a rastlina potrebná na jeho prípravu rastie až za hranicami Araluenu, konkrétne v Pikte. Sú tam vhodné podmienky a preto sa tam tej rastline darí.

Následne už všetko prebiehali priveľmi rýchlo na to, aby som stíhala sledovať, čo všetko sa deje. Viem len, že po nejakom čase sa im nejako podarilo vysadiť ma na moju tmavohnedú kobylu menom Nelly. Vzrastom sa trochu podobala hraničiarskym koňom, no to som takmer ani nevnímala.

Pevne som zvierala opraty v rukách a následne sme sa vydali na cestu. Mala som na sebe nohavice a košeľu (to čo som si ráno obliekla) a svoj biely plášť. V sedle som sa kymácala, no udržala som sa v ňom a nasledovala som svojich troch spoločníkoch.

Hm... Horác. Vidím ho prvý krát, dumala som, keď som si obzerala urasteného učňa bojovej školy. Cítila som na sebe jeho pohľady, no bola som priveľmi unavená na to, aby som mu niečo povedala.

Opustili sme okolie dediny a akousi lesnou cestou sme poklusom napredovali vpred.

"Horác, toto je lady Winterová," ujal sa Gilan predstavovania, no aj tak som sa zmohla na tiché: "Iste, len bez tej lady."

"Teší ma," povedal Horác a trochu nervózne sa na mňa pousmial."A tá látka... ona..." začal Horác po pol hodine vysvetľovania od oboch hraničiaroch, ktorí mu vysvetlili, čo je vo veci,"...môže vás zabiť?"

"Ak to bude trvať dlho, dostanem vysoké horúčky a následne môžem aj zomrieť," odopovedala som mu a následne som dodala: "A prosím, nevykaj mi."

"Dúfam, že tú rastlinu nájdeme včas," poznamenal Will a povzbudzujúco sa na mňa usmial, čo som vzhľadom k situácii vážne ocenila.

Och dofrasa! Je mi vážne na nič!

...

S lapaním po dychu a veľkým smädom som sa zobudila vo svojej posteli. Bola som celá spotená a cítila som, že mám zvýšenú horúčku. Nebolo mi dobre a cítila som, že by nebol najlepší nápad postaviť sa.

Zašmátrala som rukou po telefóne, ktorý ležal na nočnom stolíku a po pamäti som stlačila rýchlu voľbu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Fluffy Fluffy | Web | 28. března 2013 v 12:56 | Reagovat

Tak takovou komplikaci jsem teda vůbec nečekala! Úplně jsi mi vyrazila dech! A ještě musí jet tak daleko! Vždyť pojedou hrozně dlouho, jak to může Sania vydržet? No, doufám, že bude v pořádku. =)
Perfektní kapitola, plná napětí! =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama