Snová realita - 3. kapitola

3. prosince 2011 v 14:30 | Fluffy |  Snová realita
autorka: Casion

Dub je krásny strom, je mohutný a plný sily. Presne ako ten, pod ktorým som práve teraz sedela. Teda sedela ako sedela, keďže sa mi to všetko iba sníva, ale aj tak je to skvelé.

"Rozmýšľate?" spýtal sa ma chlapčenský hlas a mňa až trhlo. Bola som zamyslená, a tak som nepočula nikoho prichádzať, i keď hraničiara (aj keď iba učňa) by som asi ťažko počula. Nebol to nik iný ako mladý Will.


"Nie tak celkom. Povedala by som, že len tak sledujem okolie a nechávam myšlienky voľne plynúť," odvetila som, na čo on prikývol hlavou. Bol ako inak zahalený do tradičnej hraničiarskej pláštenky a cez rameno mal prevesený zakrivený luk.

"Tiež to niekedy robievam."

"Môžem sa ťa niečo spýtať?" nadhodila som priateľským hlasom.

"Iste," súhlasil hneď ochotne a bol zvedavý, čo to bude.

"Ako dlho si už Haltovým učňom?"

"Toto je už druhý rok," odvetil a trochu znervóznel. No jasné druhý ročník, takže zrejme je chvíľu po tom, ako netrafil tých warlagov. "Ukázali byste mi ešte tú vašu rýchlosť?" spýtal sa ma trochu ostýchavo a ja som sa na neho veselo usmiala. Pravdaže som s tým súhlasila.

Trochu sme si spolu zacvičili a ja som mu ukázala niektoré svoje chmaty. On na mňa skúšal útočiť s nožami a ja som sa mu úspešne vyhýbala.

Zistila som, že jeho pohyby nevidím už tak spomalene, ako na začiatku, ale že sa mi pomaly zrýchľujú. Akoby som si lepšie zvykala na svoju schopnosť, a tak už neboli útoky také spomalené. Pár krát to bolo veľmi tesné, ale darilo sa mi.

"Ďakujem. Už budem musieť ísť, Halt ma bude zhuňať," ospravedlnil sa Will, a tak som sa s ním rozlúčila. Onedlho sa mi stratil z očí, pretože splynul s okolitým lesom tak, ako to vedia len hraničiari.

"Toto všetko je úžasné," povedala som si tlmene sama pre seba a šťastne som sa usmiala.
Vybrala som sa na prechádzku po dedine. Obzerala som si všetko naokolo, napríklad hostinec, ale aj bojovú školu. Prezrela som si nádvorie a presne aj ten strom, na ktorom sa Will skrýval v prvej knihe. Nakukla som aj do kuchyne, ale nezdržala som sa dlho, pretože tam bol ako inak veľký zhon.

"Lady Winterová, práve som šiel za vami," oslovil ma Martin, barónov tajomník, keď ma stretol na jednej z chodieb v hrade.

"O čo ide?" spýtala som sa ho pokojne a bola som zvedavá, čo mi prišiel povedať.

"Prišiel som vás informovať, že zajtra večer sa uskutoční oslova na počesť vášho príchodu sem na Redmont," oznámil mi s jemnou úklonou a mňa tá správa veľmi potešila. "Keďže, ako sama viete, ste cestovali na ľahko, vo vašich komnatách na vás čaká krajčírka, ktorá vám vezme miery na slávnostné šaty. Berte to ako dar od baróna," pokračoval ďalej a ja som sa trochu zhrozila, aké šaty to asi budú. Keď som si však spomenula na stredovekú módu upokojila som sa a úprimne som mu poďa kovala (barónovi prostredníctvom Martina).

"Lady," privítali ma tri krajčírky, keď som vošla do svojej komnaty a spoločne sa mi poklonili. Na čo tu sú tri? Veď povedal, že ma ti čaká krajčírka a nie krajčírky. Pre stáva sa mi to páčiť. "Ako dovolíte, vezmem vám miery."

"Ale iste," prikývla som a nechala som ju, aby zmerala všetko, čo potrebuje (od obvodu pásu cez výšku až po dĺžku nôh...)

"Večer budú vaše šaty hotové. Máte nejaké špeciálne želanie?" zaujímala sa najstaršia krajčírka, asi päťdesiat ročná v jednoduchých šatách so zásterou podobne ako ostatné.

"Ak by sa dalo, potešilo by ma, keby boli tie šaty zelené."

"Iste," prikývli a s poklonou odišli preč.

"Ách. Na toto by som si veľmi rýchlo zvykla."
...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Fluffy Fluffy | Web | 3. prosince 2011 v 14:33 | Reagovat

Prostě páni! =)
Moc se těším na další díl, protože vůbec netuším, co na nás chystáš! =) A jsem děsně zvědavá! =)

2 Casion Casion | Web | 3. prosince 2011 v 21:28 | Reagovat

[1]: ďakujem ti =D

3 Quileutte Quileutte | Web | 3. ledna 2012 v 11:49 | Reagovat

čoraz lepšie...teším sa na tú oslavu... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama