Snová realita - 1. kapitola

15. října 2011 v 20:46 | Fluffy |  Snová realita
autorka: Casion



"Vypni už konečne ten notebook a choď spať! Zajtra je škola!" zakričala na mňa mama a ja som neochotne pozatvárala všetky otvorené súbory, odpojila som svoje USB a vypla som notebook. Musela ma prerušiť v tom najlepšom, akurát som išla čítať tú super pasáž! pomyslela som si nahnevane, ale aj tak som zaliezla do postele a zhasla som nočnú lampičku na stolíku hneď vedľa.
Chvíľu som len tak ležala a rozmýšľala, ale nakoniec som spokojne zaspala...

...


"Takže, ukážete nám svoju legendárnu rýchlosť?" spýtal sa ma barón Arald a ja som s prekvapením a hlavne so šťastím zistila, že som opäť vo svete Hraničiarovho učňa, ako keď som včera zaspala na hodine. Super! Ale počkať, akú legendárnu rýchlosť?!

!Máte aj nejakú predstavu, ako by som vám ju mala predviesť?" odpovedala som mu otázkou a znela som pokojne a prirodzene, hoci v hlave som rozmýšľala na plné obrátky. No tak pokoj, je to len sen. Je to môj sen a v ňom si môžem robiť, čo chcem. Usmiala som sa a cítila som sa o dosť lepšie. Ja to riadim.

"Rád by som zmeral vašu rýchlosť s Haltovou rýchlo streľbou. Vystrelil by na vás a vy by ste sa skúsili uhnúť," vysvetlil mi svoj plán a tváril sa pri tom naozaj potešene. Akoby si bol istý, že sa tomu šípu vyhnem, no ja som pocítila nervozitu. Ide predsa o Halta, najlepšieho lukostrelca v Araluene. Spomenula som si, ako v prvom diele zastrelil kalkaru a nemala som dva krát chuť stať sa jeho terčom.

"Rada by som videla, ako rýchlo dokážete strieľať," obrátila som sa priamo na Halta stojaceho hneď vedľa. Hm... Will je ešte dosť mladý, možno tak prvý - druhý ročník.

"To nebude problém," uistil ma Halt, ale z tónu jeho hlasu som mala pocit, že sa mu celá táto záležitosť nepáči. Dúfam, že to odo mňa nebude brať ako vystatovanie sa.

"Cieľom je ten vysoký javor pred nami," oznámil mi a ja som sledovala jeho pohľad. Ten javor bol od nás vážne dosť ďaleko, minimálne sedemdesiat metrov aspoň podľa môjho skromného odhadu.

Kým som ja odhadovala vzdialenosť ozvalo sa zlovestný zvuk, ktorý vydáva luk, keď vystrelí šíp. Nedá sa to presne opísať, človek to pozná, len keď to začuje.

O okamih neskôr bol už šíp zapichnutý v kmeni spomínaného stromu. To už bol na dráhe ďalší šíp. Bola to smrtiaca presnosť a rýchlosť.

Čítať o tom v knihe a vidieť to na vlastné oči, i keď len v sne, je dosť veľký rozdiel.
Halt takto vystrelil štyri šípy a ukončil streľbu. Stále prekvapene som sa dívala na strom a šípy.

"Prekvapená?" spýtal sa ma Halt s úmyslom podpichnúť ma.
"Rozhodne áno," priznala som sa bez hanby. "Počuť o niečom a vidieť to na vlastné oči je dosť rozdiel," informovala som ho a kútikom oka som zahliadla v jeho napoly skrytých očiach tichý súhlas.

"Čo na to hovoríte? Trúfnete si, lady?" opýtal sa ma barón a ja som uvažovala, ako budem vyzerať, keď do mňa Halt nastrieľa šípy. Nie lákavá predstava.

"Ešte neviem. Požičiate mi, prosím, váš nôž?" spýtala som sa opäť Halta a natiahla som k nemu pravú ruku. Vlastne ani neviem, urobila som to nepremyslene. Veď v snoch sa predsa nemá premýšľať, ale jednať automaticky, takže to je asi dobré.

"Chcete vrhací alebo saxonský?"
"Vrhací," odvetila som a on mi ho bez námietok či iných otázok podal. Bola to naozaj majstrovsky zhotovená zbraň, čepeľ a rúčka dokonale vyvážená. Poťažkala som si ho v ruke a vykročila som smerom k lesu. Urobila som asi taký desať alebo dvanásť krokov a zastavila som.

"Čo chcete robiť?" spýtal sa ma hlas, ktorý som počula prvý krát a mohol patriť jedine Willovi. Bolo v ňom počuť skutočný záujem, a tak som sa k nemu obrátila s úsmevom na tvári.

"Chcem si trochu vyskúšať svoje schopnosti. Nikdy nie je dobré preceňovať svoje sily," vysvetlila som mu pokojným tónom, hoci som vlastne ani nevedela, čo idem robiť.

Si Sania dela Winterová, široko ďaleko známa svojou neprirodzenou rýchlosťou. Teraz potvrdíš svoju povesť. Bleskovo sa zvrtneš na päte a hodíš ten nôž do najbližieho stromu stojaceho na okraji lesa.

Toto som si umienila a hodlala som to aj splniť. Správne som uchopila nôž, nadýchla som sa, s výdychom som sa zvrtla na päte. Nôž mi vyletel z ruky ešte skôr, ako som vôbec stihla zamieriť na ten strom (bola to lipa).

Prekvapene som zistila, že som to všetko urobila rýchlejšie, než som si myslela. Ešte väčším prekvapením bolo, že som sa do toho stromu naozaj trafila, nôž sa nachádzal v strede mohutného kmeňa.
"Myslím, že pristúpim na tú skúšku."

...

Cŕŕŕn!!!! Zvonil môj otravný budík a ja som s prekvapeným trhnutím otvorila oči.

"Dočerta, už zasa prerušenie v tom najlepšom!" zahundrala som si a vypla ten hlúpy budík.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fluffy Fluffy | Web | 15. října 2011 v 20:52 | Reagovat

Bezva, bezva, bezva. =)
Tahle povídka mě fakt moc baví a jsem zvědavá, jak to bude pokračovat. =)

2 Casion twoje SBééééčko!!! Casion twoje SBééééčko!!! | Web | 16. října 2011 v 8:59 | Reagovat

[1]: popravde to som zvedavá aj ja, lebo to ešte neviem XD ale vďaka za pochvalu :D

3 Radusch - ♥Your Aff♥ Radusch - ♥Your Aff♥ | Web | 16. října 2011 v 15:49 | Reagovat

wow, fakt super, jsem hrozně zvědavá, co dál!! ;)

4 Casion twoje SBééééčko!!! Casion twoje SBééééčko!!! | Web | 17. října 2011 v 19:53 | Reagovat

[3]: Ďakujem, som rada, že ťa poviedka baví =D

5 Quileutte Quileutte | Web | 3. ledna 2012 v 11:42 | Reagovat

uch super :D ja by som si tiež precvičila svoje schopnosti predtým, než by mali do mňa streliť šíp :D

6 RenyNew RenyNew | 25. dubna 2013 v 17:52 | Reagovat

Pokračuje to slibně, jsem zvědavá, jak se naše hrdinka předvede...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama